Galaxie
Úvod
Galaxia je súbor hviezd, plynu a prachu, ktoré vďaka gravitácii držia pohromade.
Najmenšie galaxie sú veľké niekoľko stoviek svetelných rokov a obsahujúasi 100.000 hviezd.
Najväčšie majú priemer až 3 milióny svetelných rokov a obsahujú viac ako bilión hviezd.
O ich vzniku toho vieme dodnes veľmi málo. Všetky však vznikli pred miliónmi rokov ako mohutné rotujúce oblaky plynu a prachu.
Odhaduje sa, že vesmír tvorí viac ako 100 miliárd galaxií, ktoré sú od seba veľmi vzdialené.
Najbližšia Galaxia je od nás vzdialená 170.000 svetelných rokov. Je ňou Veľký Magellanov oblak.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Zloženie a aktívne jadro
V strede každej špirálnej galaxie sa nachádza galaktické jadro. V podstate rozoznávame dva typy týchto jadier: aktívne a neaktívne. Centrom takéhoto jadra je obrovská superhmotná čierna diera. Za jadrom galaxie nasledujeú galaktické ramená a galaktické hallo (D).
Aktívne jadro galaxie v podstate znamená, že superhmotná čierna diera v centre galaxie pohlcuje materiál zo svojho okolia. Materiál v blízkosti superhmotnej čiernej diery (A) vytvára okolo nej rotujúci prachový torus (C), teda akýsi prstenec. Superhmotná čierna diera "vysáva" z tohto prstenca materiál, ktorý do nej špirálovite padá v akrečnom disku (B). Pri samotnom pohltení materiálu vysiela superhmotná čierna diera (A) zo svojich "pólov" energiu v podobe výtriskov (E).
Neaktívne jadro galaxie je superhmotná čierna diera v strede galaxie, ktorá zo svojho okolia už pohltila všetok dostupný materiál a celá galaxia je v "stabilnom stave", takže sa k jadru galaxie nepribližuje žiadny zvyšný materiál. V centre galaxie teda nevidieť ani prachový torus sakrečným diskom, a neprejavuje sa ani v podobe energetických výtriskov.
Z každého neaktívneho galaktického jadra sa môže stať opäť jadro aktívne. K tomu dochádza vtedy, ak sa naruší stabilita hmoty v galaxii, čím sa nejaká jej časť opäť dostane do blízkosti jadra a začne byť opäť pohlcovaná centrálnou superhmotnou čiernou dierou. Táto situácia môže nastať buď priblížením inej galaxie, prípadne zrážkou dvoch galaxií (možno je tých príčin viac, ale momentálne ma nič nenapadá).
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Kopy Galaxií
Väčšina galaxií patrí ku Kope, alebo skupine galaxií, ktoré držia pohromade vďaka gravitačnému pôsobeniu.
Naša galaxia patrí k malej, nepravidelne tvarovanej skupine, nazvanej Miestna skupina.
Nepravidelné skupiny obsahujú od pár, až po niekoľko tisíc galaxií všetkých druhov.
Pravidelná kopa galaxií je zhruba sférická skupina o najmenej tísíc tesne uzavrených galaxiách, z ktorých väčšina sú Eliptické galaxie.
Aj tesne uzavrené galaxie su od seba vzdialené stovky tisíc svetelných rokov. Susedné kopy galaxií nakoniec vytvárajú väčšie štruktúri, nazvané Supergalaxie.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Miestna Skupina
Naša galaxia patrí k malej skupine približne tridsiatich galaxií pomenovaných Miestna skupina.
Táto skupina nemá žiadny centrálny člen, ale jej dve najväčšie a najhmotnejšie galaxie (naša a galaxia v Andromede), tvoria stredy dvoch skupín.
Ďalšie dve veľké galaxie sú špirálne galaxie M33 a Veľký Magellanov oblak. Zvyšný členovia sú malé eliptické a nepravidelné galaxie.
Galaxia v Andromede je najvzdialenejším objektom viditeľným zo Zeme voľným okom.
Veľký a Malý Magellanov oblak sú zasa najbližšie: 170 a 190 tisíc svetelných rokov.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Supergalaxie
Sú to skupiny kôp galaxií a najväčšie štruktúry vo vesmíre. Typická Supergalaxia obsahuje asi 10 husto zaplnených kôp galaxií, zoskupených do tvaru zvinutého vlákna, alebo povrazu, ktoré môžu byť dlhé stovky miliónov svetelných rokov.
Naša vlastná kopa galaxiií, Miestna skupina, je časťou Miestnej Supergalaxie, obsahujúcej niekoľko stoviek kôp galaxií.
Supergalaktické reťazce tvoria hranice ohromných prázdnych priestorov, oddeľujúcich jednu Supergalaxiu od druhej.
Astronómovia už objavili štruktúru dokonca ešte väčšiu ako je Supergalaxia, nazvanú Veľká stena. Skladá sa z veľkých pretiahnutých Supergalaxií a rozptýlených kôp galaxií. Zaberá priestor asi 260x730x30 miliónov svetelných rokov.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta;Rádiové Galaxie; Kvasary; Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Naša Galaxia - Mliečna cesta
Je to špirálna galaxia, obsahujúca 350 až 500 miliárd hviezd. Vznikla z ohromného oblaku plynu a prachu pred cca 10 miliardami rokov.
Uprostred je husté guľovité galaktické jadro, v ktorom sa zrejme nachádza aj čierna diera.
Jadro obtáčajú špirálne ramená, v ktorých sú horúce mladé hviezdy.
Okolo jadra a disku je riedke halo veľmi starých hviezd.
Galaktické jadro má priemer asi 10 tisíc svetelných rokov, disk má priemer asi 100 tisíc svetelných rokov a jeho hrúbka je asi 1.000 svetelných rokov. Galaktické halo má priemer asi 50 tisíc svetelných rokov.
Slnečná sústava vrátane Opik-Oortovho oblaku je so svojím priemerom 3 svetelné roky pomerne malá.
Slnko obehne stred galaxie raz za 250 miliónov rokov rýchlosťou 220km/s.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Rádiové Galaxie
Všetky galaxie vysielajú rádiové vlny, viditeľné svetlo a ostatné druhy žiarení. Energia vyžarovaného žiarenia z rádiovej galaxie je však omnoho väčšia.
Je vysielaná z dvoch obrovských lalokov časticami pohybujúcimi sa smerom od viditeľnej galaxie.
Laloky sú tvorené výronmi, triskajúcimi vysokými rýchlosťami (až 1/5 rýchlosti svetla) zo stredu galaxie.
Tieto obrovské výrony energie sú zrejme vysielané akrečným dyskom, ktorý obklopuje veľmi hmotnú čiernu dieru, rotujúcu v srdci galaxie.
Len asi jedna milióntina všetkých galaxií sa radia medzi rádiové galaxie.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Kvasary
Kvasary, alebo kvazistelárné (hviezdám podobné) objekty, sú považované za aktívne jadrá vzdialených galaxií.
Sú to najjasnejšie, najrýchlejšie a najvzdialenejšie známe objekty vo vesmíre.
Kvasar, rovnako ako hviezda, sa zo Zeme javí ako nepatrný svietiaci bod.
Kvasary sú veľké asi ako Slnečná sústava a svetlo z niektorých putuje k Zemi viac ako 10 miliárd rokov.
Aby sme takýto vzdialený objekt objavili, musí byť veľmi jasný.
Niektoré kvasary vyžarujú toľko energie, ako 100 obrovských galaxií.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Superhmotné Čierne Diery
O čiernych dierach sa domnievame, že sú to zdroje energie v centre kvasarov a ostatných aktívnych galaxií.
Takéto čierne diery sú nazvané Superhmotné, pretože môžu obsahovať toľko hmoty, ako má 100 miliárd Sĺnk, čo zodpovedá hmote celej galaxie.
Gravitačná príťažlivosť tejto hmoty je obrovská a vťahuje okolitý plyn a hviezdy do diery.
Ako sa táto hmota stáča k diere, vysiela obrovské množstvá elektromagnetického žiarenia.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary; Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Eliptické Galaxie
Zaraďujeme ich podľa tvaru od Elipsoidálnych ( zhruba v tvare ragbyovej lopty ) až po sférické so strednou priečkou uprostred.
Na rozdiel od ostatných galaxií, v ktorých môžeme vidieť prach, odrážajúci modré svetlo z horúcich mladých hviezd, sa eliptické galxie zdajú žlté.
Tvorba hviezd sa v nich už zastavila, takže takmer všetko ich svetlo prichádza zo starých červených obrov.
Eliptické galaxie sú najmenšie a najhmotnejšie doposiaľ pozorované galaxie.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary; Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Špirálne Galaxie
Špirálne galaxie majú ramená, ktoré okolo centrálnej oblasti alebo jadra vytvárajú špirálovú štruktúru.
Ramená okolo jadra vytvárajú disk. Ako jadro rotuje, ramená sledujú jeho rotáciu.
Najmladšie hviezdy nájdeme vo väčších vzdialenostiach v riedkych oblastiach ramien špirálnych galaxií.
Staršie hviezdy ležia hlavne v hustom jadre.
Najstaršie hviezdy zostávjú v riedkej - guľovej zložke ( halo ), ktorá obklopuje galaktický disk.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary;Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Špirálne Galaxie s priečkou
Špirálna galaxia s priečkou má vo svojom strede pretiahnutú centrálnu oblasť, alebo jadro v tvare priečky. Ako jadro rotuje, vyvoláva na oboch svojich koncoch rotáciu ramien.
Galaxie špirálne a špirálne s priečkou idú od tvaru s veľmi rozšírenou centrálnou oblasťou s tesne ovinutýmy dlhými ramenami, až po galaxie s malou centrálnou oblasťou a úplne voľnými ramenami.
Hoci boli v minulosti špirálne galaxie a špirálne galaxie s priečkou klasifikované ako dva odlišné typy, dnes sú považované za veľmi podobné.
Ísť na: Galaxie - úvod; Zloženie a aktívne jadro; Kopy Galaxií; Miestna Skupina; Supergalaxie; Naša Galaxia - Mliečna cesta; Rádiové Galaxie; Kvasary; Superhmotné Čierne Diery; Eliptické Galaxie; Špirálne Galaxie; Špirálne Galaxie s priečkou; Nepravidelné Galaxie
Nepravidelné Galaxie
Nemajú pravidelný tvar alebo štruktúru. Sú obvykle menej hmotné než ostatné galaxie a väčšina ich hviezd je jasná a mladá.
Hoci často obsahujú oblasti žiariaceho plynu v ktorých sa rodia hviezdy, väčšinou sú tieto oblasti na to príliš riedke.
Nepravidelné galaxie tvoria iba 5% z tisícok najjasnejších galaxií, ale asi štvrtina všetkých známych galaxií sú práve nepravidelné galaxie.